Ráno sme sa stretli na letisku v Sydney. Juraj, Radek, Marcela a ja. Zoznámte sa s Jurajom, občas ufrflaným Bratislavčanom, s ktorým je (takmer) vždy zábava. S Radkom, našim filizofom, ktorý pochádza z Čiech. S Marci, veselou babou z Oravy, ktorá držala kasu na tomto výlete.
Práve ona bola jediný zodpovedný člen našej partie. No a ja sa predstavovať nemusím. Mňa už predsa poznáte.
Za hodinu a pol sme stáli na takmer ľudoprázdnom letisku v meste zvanom Launceston, stredisku severnej časti Tasmánie. Na privítanie nám drobný psík prehľadával batožinu. Prevážať ovocie a zeleninu v Austrálii je totiž prísne zakázané. Ak sa chcete vyhnúť pokute, nechajte jedlo doma.
Počkali sme si na taxík. Prišiel niekoľkomiestny, tak sme sa dohodli s čakajúcimi Holanďanmi, že sa odvezieme spolu. V meste sa nachádzajú dva hostely. Jeden drahší a jeden lacnejší. Môžete dvakrát hádať, ktorý si vyberú študenti zo Slovenska a Čiech. Hostel sa nachádzal neďaleko centra, asi 10-15 minút pešo.
Bol horúci januárový deň. Centrum Launcestonu bolo malé a stále vo vianočnom duchu. Launceston je tretie najstaršie mesto v Austrálii, po Sydney a meste Hobart. Je umiestnené v srdci Tamar Valley, kde sa stretávajú tri rieky. Mnohí ho nazývajú záhradné mesto vďaka nádherným parkom. Nachádza sa tu niekoľko turistických atrakcií vrátane pivovaru, kde vyrábajú pivo Boag’s. Mne toto mesto nepripadalo ničím výnimočné. Architektúra mi pripomínala niektoré predmestia Sydney. Malé a pokojné, možno až príliš.
