Zastavili ste sa pri “nenápadné valabie” a rozmýšľate, čo to asi môže byť? Keby som nežila v Austrálii vyše roka, určite by som nevedela, čo taká valábia je. A už vonkoncom by som si ju nevedela predstaviť s prívlastkom “nenápadná”. Dnes už viem, že to neboli valábie, ale pademelony. V každom prípade, je to mala zavalitá kengura. V Tasmánii skôr nájdete pademelona, čo je v podstate valábia s chlpatým chvostom.

Pri návrate z parku sme neďaleko informačného centra zbadali rozložený oheň v ohnisku. Bežali sme pre naše klobásky do auta, ale nepodarilo sa nám ich opiecť. Príčinou bola najmä ich konzistencia. Veru, to nie sú slovenské špekáčiky. Zjedli sme sendviče s tuniakom a vybrali sa smerom do mesta Hobart.

Po pár hodinách sme vošli do hlavného mesta Tasmánie. Sprievodca Lonely Planet nás navigoval k miestu, kde sa mal nachádzať park na stanovanie. Došli sme na koniec slepej ulice a zistili sme, že park nedávno zrušili. Sandy Bay Caravan Park už neexistoval. Tak sme to otočili a prešli sme na opačný koniec mesta, kde sa malo nachádzať pár ďalších kempov. Žiaľ, všetky boli obsadené. V tom čase skončili v meste svetoznáme jachtárske preteky Sydney-Hobart. Ani sme sa nečudovali, že všetko bolo plné.

Na mesto sadla tma. Sedela som v aute a pozorovala rozsvecujúci sa Hobart. Svetielko za svetielkom. Bolo to úžasné. Tma zakryla depresívne počasie a zvýraznila nočnú krásu mesta. Pravdepodobne som bola jediná z našej partie, ktorá si nerobila starosti, kde budeme spať. Starosti som dávno zahodila za hlavu a užívala som si výhľad z pohybujúceho sa auta.

Obvolali sme takmer všetky hostely v meste. Žiadny pozitívny výsledok. Všetky boli obsadené. Vrátili sme sa na miesto, kde ešte pred pár mesiacmi stál park na kempovanie. Pri svetlách auta sme si rozložili stany vedľa parkoviska. Bola sobotná noc, noc ako stvorená na party. Vytiahli sme niekoľko pív, zavreli sa v aute a pustili rádio na plné pecky. Po tom, ako Juraj rozlial pivo na sedačku auta, sme zaliezli do stanov.